Rakúsko-uhorský Peší pluk č. 67 na bojiskách prvej svetovej vojny (stručná história)

Rakúsko-uhorský Peší pluk č. 67 bol založený v roku 1873. Predchodcom tejto jednotky bol Radový peší pluk č. 67 (Linien Infanterie Regiment Nr. 67), ktorý bol sformovaný v roku 1860. Od spomínaného roku bol doplňovacím obvodom tejto jednotky i jeho predchodcu doplňovací obvod s veliteľstvom v meste Prešov (Ergänzungs Bezirks Commando Eperies).
Pred prvou svetovou vojnou bolo národnostné zloženie pluku nasledovné: 70 % Slováci, 30 % ostatné národnosti. Mobilizačné plány tento pluk určovali do zostavy 54. pešej brigády, ktorá bola súčasťou 27. pešej divízie z Košíc. Táto divízia patrila k VI. zboru z Košíc a v jeho zostave vyrazila na front do Haliče. Do vojny viedol 27. pešiu divíziu poľný podmaršál Friedrich Gerstenberger von Reichsegg und Gerstberg, ale už od konca septembra 1914 divíziu prevzal poľný podmaršál Ferdinand Kosak. Pod jeho vedením do augusta 1917 divízia absolvovala množstvo ťažkých bojov na východnom fronte. Od tohto momentu do konca vojny divízii velil generálmajor Hermann Sallagar. V rámci košickej 27. pešej divízie bojoval IR 67 celú vojnu. Do marca 1918 bola divízia dislokovaná na východnom fronte. Potom bola prevelená na taliansky front.
Bojový krst prežili tisíce vojakov prešovského IR 67 v ťažkých bojoch pri Komarowe. Obzvlášť krutú daň si vybral neúspešný útok na obec Rachania dňa 28. augusta 1914, pri ktorom pluk stratil asi 400 mužov. Druhým veľkým stretom bola bitka pri Rawe Ruskej, ktorá prebiehala od 6. do 15. septembra 1914. Už v polovici septembra museli rakúsko-uhorské jednotky ustupovať, pretože 5. ruská armáda sa pokúsila o obkľúčenie 4. rakúsko-uhorskej armády, v radoch ktorej bojovala aj košická 27. pešia divízia. Prešovský IR 67 zvádzal ťažké obranné boje v okolí mesta Jaroslaw. Začiatkom novembra musel byť rozbitý pluk stiahnutý z frontu až ku Krakovu. Od decembra 1914 do februára 1915 boli na fronte nasadené iba dva prápory.
Počas krutej zimy 1914/1915 prebiehali ťažké boje v Karpatoch. Týchto bojov sa zúčastnil aj IR 67. Prešovský pluk bojoval neďaleko dnešných slovensko-poľských hraníc, najmä na území dnešného okresu Sanok. V marci pluk bránil horské sedlo Žebrák neďaleko obce Wola Michowa. Jeden z práporov IR 67 (III.) bránil kótu č. 704 neďaleko Lupkovského priesmyku. Počas týchto bojov pluk opäť utŕžil ťažké straty. Začiatkom apríla mal už len 300 mužov.
Po víťaznej ofenzíve pri Gorliciach sa IR 67 v rámci košickej 27. pešej divízie zúčastnil prenasledovania ruských jednotiek. Pluk absolvoval vyčerpávajúce boje pri Przemysli (máj – jún 1915), pri Mosciskách-Lubaczowe (jún 1915), pri Grodku – Magierowe (jún 1915), pri Gnilej Lipe (jún – júl 1915) či Zlotej Lipe (júl 1915). Postup na východ sa pozvoľna spomaľoval a v nasledujúcich obdobiach vojna na východnom fronte nabrala statickú podobu, prakticky až do Brusilovovej ofenzívy.
Čiernym dňom v dejinách pluku bol 30. september 1916. V tento deň utrpel celý pluk veľké straty, pričom asi 2 000 mužov padlo do ruského zajatia. Udalosť vrhla na pluk zlé svetlo. Jeho česť zachraňovala 4. rota pod vedením Artura Kumina z Popradu, ktorá aj pri zlyhaní ostatných udržala svoje pozície. V roku 1917 mal pluk takmer celý rok pozície pri meste Brody. V marci 1918 bol prevelený na taliansky front. V júni 1918 bojoval pri Planine siedmych obcí, v júli zase v okolí Asiaga. Začiatkom novembra 1918 bol prevelený na Balkán. Počas presunu zastihol oddiely pluku koniec prvej svetovej vojny.

PhDr. Radoslav Turik