Vojenské plány rakúsko-uhorskej armády pred vypuknutím prvej svetovej vojny

V praxi v roku 1914 existovali dva (resp. tri) základné plány nástupu vojsk rakúsko-uhorskej monarchie na bojiská prvej svetovej vojny:
Plán B (Balkán) bol vypracovaný pre prípad vojny proti Srbsku a Čiernej Hore. Vyžadoval čiastočnú mobilizáciu a vytvorenie troch armád (5., 6. a 2.), ktoré mali byť nasadené proti Srbsku. 5. a 6. rakúsko-uhorská armáda mali postupovať z Bosny (cez rieky Drina a Sava), zatiaľ čo 2. armáda mala postupovať zo severu (cez Dunaj). Tieto sily by tvorili viac ako tretinu armády, ktorú bolo Rakúsko-Uhorsko schopné nasadiť, a mali by stačiť na rýchle a rozhodné porazenie Srbska a Čiernej Hory.
Plán R (Rusko) počítal so súčasnou vojnou proti Rusku a Srbsku a Čiernej Hore. Vyžadoval všeobecnú mobilizáciu a vytvorenie šiestich armád (a jednej armádnej skupiny), z ktorých 1., 2., 3. a 4. armáda (a jedna armádna skupina) boli určené pre Rusko a 5. a 6. armáda (ktoré boli výrazne slabšie ako v pláne B) pre Srbsko. Menej ako pätina rakúskej armády by tak bola nasadená na balkánskom bojisku, kde by mala iba obranné úlohy, zatiaľ čo väčšina armády spolu s nemeckými jednotkami z Východného Pruska by zahájila ofenzívu proti Rusku.
Ak by konflikt začal ako vojna so Srbskom a Rusko by sa do konfliktu zapojilo až neskôr (variant B-R), niektoré jednotky, ktoré už operovali na srbskom bojisku (v podstate 2. armáda), mali byť čo najskôr stiahnuté z bojov a presunuté na ruské bojisko. Existovali aj varianty na vojnu s Talianskom (prípad I), prípadne na obranu v prípade zásahu Rumunska. Tieto varianty sa pokladali za menej pravdepodobné a neboli rozpracované tak detailne ako plány B a R, resp. B-R.

Z hľadiska plánov B a R pre vojnu na Balkáne a proti Rusku boli rakúske vojenské jednotky rozdelené (v podstate na úrovni armádnych zborov) do troch skupín:
A Staffel (Skupina A)
Väčšina rakúskej armády (približne 3/5 jej síl) bola v každom prípade určená na boj proti Rusku. Nebola preto ovplyvnená možnou čiastočnou mobilizáciou proti Srbsku a v prípade všeobecnej mobilizácie bola nasadená do Haliče. Boli to tieto zborové jednotky:
• zbor (Krakov) – 3 divízie
• zbor (Viedeň) – 3 divízie
• zbor (Graz) – 3 divízie
• malá časť IV. zboru (Budapešť) – 1 divízia
• zbor (Bratislava) – 3 divízie
• zbor (Košice) – 3 divízie
• X. zbor (Przemyśl) – 3 divízie
• XI. zbor (Ľvov) – 3 divízie
• XII. zbor (Sibiu) – 3 divízie
• XIV. zbor (Innsbruck) – 3 divízie
Celková sila Skupiny A bola: 28 peších divízií, 10 jazdeckých divízií a 21 domobraneckých a pochodových brigád.

Minimalgruppe Balkan (Minimálna skupina Balkán)
Minimálna skupina Balkán bola v každom prípade určená na boj proti Srbsku a Čiernej Hore (bolo považované za isté, že v prípade vojny s Ruskom bude potrebné vojensky zabezpečiť aj hranice so Srbskom). V prípade čiastočnej alebo všeobecnej mobilizácie by bola nasadená v Bosne (a čiastočne aj v južnom Maďarsku). Išlo o zbor doplnený z oblastí susediacich so Srbskom:
• malá časť VII. zboru (Temesvár) – 1 divízia (20 HID)
• XIII. zbor (Záhreb) – 3 divízie (7 a 36 ID, 42 HID)
• XV. zbor (Sarajevo) – 2 divízie (1. a 48. ID)
• XVI. zbor (Dubrovník) – 2 divízie (18. a 47. ID)
(poznámka: XV. a XVI. zbor pozostávali prakticky z horských brigád)
Celková sila minimálnej skupiny Balkán bola 8 peších divízií a 7 domobraneckých a pochodových brigád.

B Staffel (Skupina B)
Zvyšné jednotky tvorili operačnú skupinu, ktorej úlohou bolo bojovať proti Srbsku v prípade vojny na Balkáne a proti Rusku v prípade vojny s Ruskom. V prípade čiastočnej mobilizácie bola preto nasadená do južného Maďarska a v prípade všeobecnej mobilizácie do východnej Haliče. Hlavným kritériom pre výber týchto zborov bolo, že v prípade vojny len so Srbskom by vojenské jednotky z oblastí susediacich s inými potenciálne nepriateľskými štátmi (Rusko, Taliansko, Rumunsko) neboli vyslané na srbský front. Preto boli vytvorené z jednotiek týchto zborov z Čiech a Maďarska:
• väčšina IV. zboru (Budapešť) – 3 divízie (31. a 32. ID, 40. HID)
• väčšina VII. zboru (Temesvár) – 3 divízie (17. a 34. ID, 23. HID)
• VIII. zbor (Praha) – 3 divízie (9. a 19. ID, 21. LID)
• IX. zbor (Litoměřice) – 2 divízie (29. pešia divízia, 26. ľahká pešia divízia)
Sila Skupiny B bola 11 peších divízií, 1 jazdecká divízia a 6 domobraneckých a pochodových brigád.

Takzvaná rezerva vrchného velenia
Od Skupiny B boli v prospech zálohy vyčlenené nasledujúce jednotky: 10. pešia divízia (Josefov, IX. zbor) a 95. domobranecká brigáda (Praha, VIII. zbor). V prípade čiastočnej mobilizácie nemali byť poslané na srbský front, ale mali zostať v posádkach v Čechách (kde sa očakávali nepokoje v súvislosti s vojnou proti Srbsku; 10. divízia bola vybraná aj preto, lebo na základe skúseností z čiastočnej mobilizácie proti Srbsku v roku 1912 bola považovaná za nespoľahlivú). V prípade vojny s Ruskom mali byť spolu s celým Staffel B poslané na ruský front.
Od Skupiny A boli v prospech zálohy vyčlenené nasledujúce jednotky: 1. domobranecká brigáda (Viedeň, II. zbor), 40. domobranecká brigáda (Brno, II. zbor), 103. domobranecká brigáda a 9. pochodová brigáda Honvéd (obe Kluž, XII. zbor) a 12. pochodová brigáda a 10. pochodová brigáda Honvéd (obe Sibiu, XII. zbor). Tieto jednotky nemali byť nasadené na ruský front, ale mali zabezpečiť hranicu s Rumunskom v Sedmohradsku.

Realita prvých dní vojny
V lete 1914 rakúsko-uhorský panovník vyhlásil čiastočnú mobilizáciu podľa plánu B, keďže sa predpokladal len izolovaný konflikt na Balkáne proti Srbsku a Čiernej Hore. Už 29. júla 1914 Rusko vyhlásilo najprv čiastočnú a následne všeobecnú mobilizáciu. Rakúsko-uhorské velenie muselo reagovať a spustiť realizáciu plánu R, resp. B-R. Už započaté presuny podľa plánu B a zmena na plán R, resp. B-R spôsobili obrovské komplikácie pri presune rakúsko-uhorských jednotiek na jednotlivé bojiská. Podpísalo sa to nakoniec aj na výsledkoch prvých bitiek, ktoré rakúsko-uhorské jednotky zviedli v lete 1914 na oboch frontoch.
Spracované podľa: Signum Belli 1914