Vojak rakúsko-uhorskej armády na bojisku v Karpatoch 1914/1915 (výstroj a výzbroj)

Základom uniformy rakúsko-uhorského vojaka slúžiaceho pri pechote bola blúza a nohavice vzor 1908. Vyrobené boli z vlneného súkna modrošedej farby (Hechtgrau). Všetky súčasti uniformy boli vyrábané zo súkna tejto farby, ale rôznej kvality a gramáže. Neskôr bola modrá šeď (Hechtgrau) nahradená poľnou šeďou (Feldgrau). Príslušnosť k jednotke vyjadrovala farba výložiek na golieri v kombinácii s farbou gombíkov na blúze. Špecifikom blúzy rakúsko-uhorského pešiaka bol zmotaný kúsok súkna umiestnený na právom ramene, ktorý zabraňoval skĺznutiu remeňa pušky z ramena vojaka. Opasok bol kožený, hnedej farby. K zapínaniu slúžila tombaková (mosadz s vyšším obsahom medi) pracka s vyrazeným znakom cisárskeho orla. Opasok sa nosil vždy cez najvrchnejšiu súčasť odevu. Charakteristickou súčasťou uniformy rakúsko-uhorského vojaka bola typická čapica so štítkom. Jej využitie v poľných podmienkach bolo diskutabilné. V letných mesiacoch spôsobovala prehrievanie a naopak počas nízkych teplôt neposkytovala dostatočnú ochranu. Telo čiapky bolo vyrobené zo súkna, čelný štítok z čiernej lakovanej kože. Na čelnej strane bol umiestnený plechový znak s iniciálami panovníka (FJI – František Jozef I., neskôr K – Karol I.). V prípade nepriaznivého počasia bolo možné tylovú časť čapice stiahnuť cez uši. Špecifikom rakúsko-uhorskej armády bolo nosenie tzv. čapicových odznakov. Tieto odznaky sa umiestňovali na čiapku a ich hlavným motívom bola príslušnosť k pluku, armáde, alebo tiež upomienka na prežité Vianoce na fronte a pod.

Súčasťou uniformy bol kabát. Počas letných mesiacov bol stočený a využíval sa ako prikrývka počas spánku. Vyrábal sa zo súkna najvyššej gramáže. Jeho strih bol navrhnutý tak, aby siahal po kolena a dal sa pohodlne nosiť cez blúzu. Ako ochrana v zimnom období bol zavedený nákrčník, ktorý sa uväzoval okolo krku.
Štandardnou obuvou rakúsko-uhorského vojaka boli vyšekotníkové celokožené topánky doplnené o ovinovačky. Kvôli životnosti bola päta topánky zosilnená železnou výstužou a podrážka kovovými cvočkami. Rakúsko-uhorská armáda si uvedomovala dôležitosť kvalitnej obuvi, preto boli vojenské topánky vyrábane až v 20 rôznych veľkostiach.

Výstroj rakúsko-uhorského vojaka pozostával z niekoľko základných častí. Na nosenie základných súčiastok potrebných pre prežitie v poli bola používaná torba. Rám bol vyrobený z preglejky, samotná torba zväčša z kože, čiastočne ľanového plátna. Torba sa nosila na chrbte na kožených remeňoch. V neskorších obdobiach sa kvôli zložitosti výroby nahradzovala jednoduchším látkovým vakom. Na nosenie potravín a potrieb k stravovaniu sa používala mošňa cez rameno. Vyrábaná bola z nahnedo farbenej ľanovej plachtoviny. Súčasťou výstroje každého vojaka bola smaltovaná poľná fľaša a miska na jedlo s vrchnákom. Časť vojakov (zväčša polovica čaty) bola vystrojená aj poľnou lopatkou s puzdrom. Na opasku boli nesené dve sumky na náboje. Vyrobené boli z hnedej kože a do každej sa vošlo 20 nábojov. Ďalšiu muníciu vojak niesol v brašne na náboje. Do brašne sa dalo uložiť osem kartónov s muníciou, spolu až 80 nábojov. Najrozšírenejšou zbraňou pešiaka bola puška Mannlicher M1895 s bodákom.

Súčasťou výstroje vojaka bol aj stanový dielec s troma kolíkmi. Súčiastky na kompletný stan niesli dvaja vojaci. Ako stredová vzpera slúžila puška s nasadeným bodákom v pošve. Plynová maska a prilba boli v rakúsko-uhorskej armáde zavedené až v neskoršom období.

Tak ako u iných armád sa v priebehu vojny uniforma, výstroj a výzbroj prispôsobovala a dopĺňala na základe získaných bojových skúsenosti. V rakúsko-uhorskej armáde bolo badateľné aj znižovanie kvality výstrojných súčiastok, čo súviselo so zhoršovaním hospodárskeho výkonu krajiny v čase dlhodobého konfliktu.

Mgr. Martin Drobňák