Vojak nemeckej armády na bojisku v Karpatoch 1914/1915 (výstroj a výzbroj)

Základ poľnej uniformy nemeckého vojaka, slúžiaceho pri pechote, predstavovala blúza a nohavice vzor 1907 (k jednotkám ich začali zavádzať v roku 1910, preto sú označované aj ako model 1907/10). Zhotovené boli z vlneného súkna vo farbe poľnej šede (Feldgrau) s červeným obšitím, neskôr toto lemovanie z uniforiem vymizlo. Príslušnosť k jednotke sa označovala na náramenníkoch. Opasok, vyrobený z kože, mal alpakovú, mosadznú či kovovú pracku, kde bol vyrazený štátny znak, resp. erb, zvyčajne obkolesený heslom v kruhu s vencom – každá z nemeckých krajín mala pritom iné heslo (napr. v prípade Bavorska to bolo IN TREUE FEST, Saska PROVIDENTIAE MEMOR, Pruska GOTT MIT UNS). Kabát mal rovnakú farbu, ako ostatné súčasti uniformy – strih bol ale voľnejší, aby sa pod ním dali nosiť i prídavné vrstvy oblečenia.

Určitú ochranu hlavy zabezpečovala prilba s hrotom vzor 1895 – tzv. Pickelhaube. Zhotovovaná bola zväčša z tvrdenej kože, lakovanej čiernou farbou, na takýto základ sa potom pripevňovali kovové (plechové) súčasti. V čelnej časti sa nachádzal kovový znak, označujúci príslušnosť k jednotke z tej-ktorej nemeckej krajiny, na ľavej strane prilby bola upevnená kružnicová kokarda vo farbách danej krajiny (napr. v prípade Bavorska modro-biela, Pruska čierno-bielo-čierna), na pravej strane sa zas umiestňovala kružnicová červeno-bielo-čierna imperiálna kokarda. Osteň (hrot) na vrchu mal slúžiť na odrážanie úderov sečnými zbraňami kavalérie. V poli bola prilba nosená so štandardnou pokrývkou vzor 1892, zhotovovanou zo šedozelenej, neskôr šedej bavlny, nachádzať sa na nej mohlo aj číslo pluku. Od roku 1916 bola zavádzaná celokovová (oceľová) prilba M1916.

Poľné čiapky, zhotovované z rovnakého materiálu, ako uniformy, sa používali zvyčajne mimo bojiska – farba obšitia i farebný pruh určovali príslušnosť k druhu vojska, predná vrchná kokarda bola v imperiálnych farbách, spodná zas niesla farby tej-ktorej nemeckej krajiny; mužstvo nosilo čiapku bez štítku, dôstojníci s koženým štítkom.

Štandardnú obuv nemeckého pešiaka predstavovali topánky z prírodnej kože po členky, doplnené ovinovačkami vo farbe uniformy, často sa používali i kožené vojenské čižmy.

Výstroj pozostával z niekoľkých častí. Na nosenie munície sa používali sumky vzor 1909 z prírodnej kože s mosadznými (neskôr inými kovovými) doplnkami – išlo o tri kapsičky so štyrmi 5-nábojovými rámčekmi. Výstrojné súčiastky boli uložené v torbe vzor 1895, vyrobenej z teľacej kože; postupne ju nahrádzali torbou vzor 1907, pričom namiesto teľaciny sa používala nepremokavá egyptská bavlna, umelá koža či plachtovina. Na jej vrchu sa nosila i stočená nepremokavá celta z červenohnedej, neskôr šedej bavlny.

Potraviny mal vojak uložené v chlebníku vzor 1887 z hnedej nepremokavej bavlny. Súčasťou výstroja bola tiež poľná fľaša a miska na jedlo. Na opasku ešte vojaci nosili – v koženom závesníku – poľnú lopatku. Plynová maska sa začala masovo zavádzať až s rozšírením používania bojových plynov.

Štandardnú zbraň pešiaka predstavovala puška Mauser M1898 (M.98) s bodákom.

V priebehu vojny sa uniforma, výstroj a výzbroj prispôsobovali novým podmienkam na bojisku, resp. dopĺňali na základe získaných bojových skúseností. Postupné znižovanie kvality výstrojných súčiastok pritom súviselo so zhoršovaním hospodárskej situácie v krajine.

Mgr. Martin Drobňák