Kto je pochovaný na vojnovom cintoríne v Ladomirovej, alebo príbeh o náročnom hľadaní mien padlých vojakov

Pridané: 27.9.2022 14:41:37 Počet zobrazení: 1369

27 September 2022

V posledných dňoch sme svedkami sporu o vojnové hroby na vojnovom cintoríne z prvej svetovej vojny v obci Ladomirová. Obec bola obvinená z ničenia vojnových hrobov ruských vojakov a tiež z hrubej neúcty voči padlým vojakom ruskej armády, ktorí na našom území bojovali v rokoch 1914/1915. Spor dokonca prekročil hranice Slovenskej republiky a v spravodajstve jednej z televízii v Ruskej federácii sa objavila nepravdivá správa o úplnom zničení vojnového cintorína vojakov ruskej cárskej armády a to za pomoci buldozéra.

Kto je pochovaný na vojnovom cintoríne v Ladomirovej, alebo príbeh o náročnom hľadaní mien padlých vojakov

Keďže sa téme vojnových hrobov na severovýchodnom Slovensku venujeme roky, rozhodli sme sa napísať krátky článok, ktorý sumarizoval základne fakty, ktoré o vojnovom cintoríne vieme na základe údajov z archívov. Veľmi rozsiahlu analýzu nielen histórie vojnového cintorína, ale aj procesu obnovy pietneho miesta publikoval Anton Liška, odborný pracovník Krajského pamiatkového úradu v Prešove. Aj jeho článok ukazuje, aká zložitá je problematika vojnových hrobov.
V úplnom kontraste s prístupom historikov sú diskusie, najmä na sociálnych sieťach. S úžasom môžeme sledovať, ako sa k otázke padlých vojakov a vojnových cintorínov vyjadrujú ľudia, ktorí pred zopár dňami ani netušili, že sa na severovýchodnom Slovensku v čase prvej svetovej vojny bojovalo. Pritom výskum tejto témy je nesmierne náročný. Je to detektívka, ktorej dej sa odohral pred sto rokmi, ale zápletku musíte vyriešiť dnes.
Pátranie po menách padlých vojakov trvá roky. To, že v našich databázach mená pribúdajú je výsledkom práce desiatok ľudí – historikov aj nadšencov. Za každým publikovaným zoznamom sú stovky odpracovaných hodín.

Tento článok má predstaviť bližšie informácie o vojnovom cintoríne v Ladomirovej, ale najmä ukázať zložitosť procesu ktorá k ním vedie. Pozrime sa teda ešte bližšie na príbeh vojnového cintorína v obci Ladomirová.

Základné informácie do neúplnej skladačky

našom minulom článku sme zosumarizovali základné údaje, ktoré sa o vojnovom cintoríne nachádzajú vo Vojenskom historickom archíve v Bratislave. Konštatovali sme, že zložka o vojnovom cintoríne Ladomirová je útla a obsahuje len základné údaje. Podľa katastrálneho listu, ktorý sumarizuje údaje o cintoríne je tu pochovaných 270 neznámych vojakov. Na základe údajov z evidenčných listov vieme, že na cintoríne sa nachádza 38 jednotlivých, 16 spoločných a 30 hromadných hrobov. Na náčrte je zakreslených len 28 hromadných hrobov (dva sú preškrtané). Evidenčný list o 38 jednotlivých hroboch informuje, že vojaci v nich pochovaní boli príslušníkmi rakúsko-uhorskej armády. O ostatných vojakoch vieme len že sú neznámi, bez uvedenia či boli príslušníkmi rakúsko-uhorskej, alebo ruskej armády. V hlásení žandárskej stanice z roku 1923 môžeme nájsť údaj aj o väčšom počte pochovaných vojakov – konkrétne 282 vojakov.
Hlavným problémom výskumu vojnový cintorínov na severovýchodnom Slovensku je častokrát slabá dobová dokumentácia. Archívne zložky vojnových cintorínov buď neobsahujú pôvodné rakúsko-uhorské dokumenty, alebo sa zachovali len v neúplnej forme. Časť tejto pôvodnej dokumentácie je momentálne stratená a ostáva len veriť, že časom na ňu pri svojom výskume (najmä v archíve vo Viedni) aj narazíme. V počiatočnej fáze výskumu sme preto museli pracovať najmä s dokumentmi z medzivojnového obdobia. To je prípad aj vojnového cintorína v Ladomirovej.
Napriek malému množstvu dokumentom, ktoré sa do dnešných dní zachovali sme mohli dokázať, že vojnový cintorín v Ladomirovej nie je len ruský. Napokon, konštatovali sme to už kedysi v našej publikácii Mementá prvej svetovej vojny. Zopakovali sme to aj v našom predchádzajúcom článku. Rozhodli sme sa však padlým vojakom pochovaným v Ladomirovej venovať viac času. Na získanie viac informácii o pochovaných vojakoch totiž máme ďalšie možnosti. V nasledujúcich riadkoch ich predstavíme. Snáď čitatelia pochopia, aký náročný je takýto výskum. Príbeh jedného vojnového cintorína totiž budeme skladať z mnohých malých dielikov.

Od úradníckej agendy k matrikám

V prvej fáze výskumu bol základným zdrojom informácii o vojnových cintorínoch fond: Vojnové hroby a cintoríny nachádzajúci sa vo Vojenskom historickom archíve v Bratislave. Už v období rokov 2009 – 2014 sme postupne okrem tohto fondu začali výskum aj vo fonde Zemské vojenské veliteľstvo. Ten priniesol veľa doplňujúcich informácii o mnohých vojnových cintorínoch. Našiel sa v ňom aj zoznam 16 mien rakúsko-uhorských vojakov, ktorí sú pochovaní na vojnovom cintoríne v Ladomirovej. Tento zoznam však obsahoval tiež len veľmi malo údajov.
Po vypuknutí kauzy sme sa pozreli bližšie na ďalší zdroj informácii a to vojenské matriky padlých vojakov rakúsko-uhorskej armády. Tento zdroj nám neposkytne informáciu o presnom mieste pochovania padlého vojaka – v zmysle: číslo konkrétneho hrobu na vojnovom cintoríne. Na základe údajov z matrík však vieme získať mená vojakov, ktorí padli alebo zahynuli v konkrétnej obci, alebo na konkrétnom mieste (vrchol, nemocnica – alebo inak špecifikované miesto). Vďaka spolupráci s kolegami z Maďarska sa nám takto podarilo získať ďalších dvanásť mien vojakov. Nasledovala kontrola údajov, pretože občas sa meno padlého vojaka môže vyskytnúť aj v dvoch matrikách. Následne sme porovnali nové údaje so zoznamom z fondu Zemské vojenské veliteľstvo. Aj v tomto prípade sme narazili na zhodu v prípade dvoch vojakov.
Po kontrole duplicity teda môžeme skonštatovať, že poznáme mená 24 rakúsko-uhorských vojakov, ktorí zomreli v obci Ladomirová. Aké informácie sme o týchto vojakoch získali? Až u ôsmich je uvedené, že zomreli na následky cholery v jeseni 1914. Cholere pravdepodobne podľahli ešte ďalší šiesti vojaci, ktorí zomreli tiež v jeseni 1914 (v dokumentoch to však nie je explicitne uvedené). V dôsledku cholery zahynulo v jeseni 1914 mnoho vojakov rakúsko-uhorskej armády a jej obete nájdeme na viacerých vojnových cintorínoch. V Ladomirovej na následky tejto choroby zomreli najmä vojaci rakúsko-uhorského 64. pešieho pluku.
Zvyšní vojaci, ktorých mená poznáme zahynuli najmä v závere januára 1915. V tom období prebiehala aj bojová činnosť pri obci. Tá trvala len krátko a následne rakúsko-uhorská armáda ustúpila a obec sa dostala do zázemia ruskej armády.

Zoznam rakúsko-uhorských vojakov, ktorí zahynuli v obci Ladomirová v čase prvej svetovej vojny

Zoznamy strát ruskej armády

Získanie informácii o vojakoch ruskej armády je ešte náročnejšie. Výstavbu a konečnú úpravu vojnových cintorínov na severovýchodnom Slovensku po vzdialení sa frontu realizovala rakúsko-uhorská armáda. Dokumentáciu o padlých vojakoch ruskej armády nemali k dispozícii a tak sa zachovalo len niekoľko mien vojakov, ktoré sa zaznamenali prepisom z ceduliek na krížoch. Keďže ešte aj pôvodná rakúsko-uhorská dokumentácia nie je kompletná, počet mien vojakov ruskej armády ktorí sú pochovaní na cintorínoch na severovýchodnom Slovensku je nízky. Veľmi nízky.
Historici z nášho združenia spolu s kolegami z Českej republiky už druhý rok realizujú výskum zoznamov strát ruskej armády. Tieto zoznamy sú podobným druhom dokumentu ako matriky. Ani tieto zoznamy neposkytne informáciu o presnom mieste pochovania padlého vojaka – v zmysle: číslo konkrétneho hrobu na vojnovom cintoríne. Nájdeme v nich však tisíce mien vojakov ktorí padli, boli ranení, nezvestní, alebo sa dostali do zajatia. Súčasťou záznamu v zoznamoch je často aj miesto, kde k strate došlo.
Našu pozornosť sme zamerali najmä na pluky ruskej 12. sibírskej streleckej divízie, ktorá v závere januára bojovala v širšom okolí obce Ladomirová. Medzi stratami 48. sibírskeho pluku sme narazili na niekoľko desiatok záznamov, ktoré sú spojené s obcou Ladomirová. Väčšinou to boli záznamy o zranení, dezercii, prípadne o nezvestnosti vojaka. Po kontrole údajov sa podarilo zostaviť zoznam 20 vojakov, ktorí zomreli v Ladomirovej. Všetci zomreli v čas od 30.1. do 1.2.1915, čo zodpovedá termínu, kedy pri obci prebiehala bojová činnosť.
Našu pozornosť sme zamerali aj na ďalšie pluky divízie. Ďalšie mená vojakov, ktorí zahynuli pri obci Ladomirová sme však nenašli.

Zoznam ruských vojakov, ktorí zahynuli v obci Ladomirová v čase prvej svetovej vojny

Za každým číslom sa skrýva príbeh...

Pomerne zložitým a náročným výskumom sa k dnešnému dňu podarilo identifikovať 24 mien vojakov rakúsko-uhorskej armády a 20 mien vojakov ruskej armády. Všetci zahynuli v blízkom okolí obce Ladomirová. Časť z nich je určite pochovaná na vojnovom cintoríne, u zvyšku to môžeme s vysokou pravdepodobnosťou predpokladať. Je predpoklad, že ďalšie mená vojakov časom pribudnú, najmä na základe informácii z matrík rakúsko-uhorskej armády.
V reakcii na náš prvý článok nás kontaktoval Vladimí Gondáš, ktorý nás upozornil na dobový článok v novinách Pesti Napló. V článku je zmienka o ruskom vojnovom cintoríne v obci Ladomirová. Vojnový korešpondent v článku informuje, že v obci bolo mnoho zranených ruských vojakov a nachádza sa tam aj veľký cintorín tých čo neprežili. Pripája opis tohto pietneho miesta. Dá sa predpokladať, že v obci pôsobila divízna poľná nemocnica 12. sibírskej streleckej divízie. Vojaci, ktorí v nemocnici zahynuli sú pochovaní na cintoríne v obci. Presné mená vojakov však zatiaľ nevieme. V zoznamoch strát plukov ruskej armády títo vojaci figurujú pod označením ranení, alebo chorí. Či si nemocnica viedla vlastnú matriku zomrelých nevieme. Ak sa podarí takéto dokumenty lokalizovať a spracovať, pribudnú aj ďalšie mená vojakov, ktorí sú pravdepodobne pochovaní na cintoríne v Ladomirovej.
Aký je presný pomer vojakov rakúsko-uhorskej a ruskej armády je ťažké určiť. Kvôli chýbajúcej rakúsko-uhorskej dokumentácii nevieme, čo všetko sa s cintorínom dialo kým získal svoju finálnu podobu. Vojnový korešpondent síce v lete 1915 píše o ruskom vojnovom cintoríne, treba však brať do úvahy, že ide o dobovú reportáž, ktorá má opísať pomery v krajine, ktorou sa prehnala vojna. V tomto druhu reportáži sa zveličujú straty nepriateľa a podceňujú straty vlastnej armády. Dobové dokumenty ukazujú, že na vojnovom cintoríne sú pochované aj obete cholery, ktorá medzi vojakmi rakúsko-uhorskej armády prepukla v jeseni 1914. Na cintoríne sú aj obete bojov z januára a februára 1915.
Dobová reportáž však predsa len jedno tajomstvo odhaľuje. Korene toho, prečo je cintorín v Ladomirovej vnímaný ako čisto ruský sú hlbšie ako sme predpokladali a súvisia pravdepodobne s činnosťou ruskej divíznej nemocnice v obci. Aj to mohlo byť dôvodom, prečo bola neskôr na cintoríne vybudovaná kaplnka o ktorej sme písali minule.

Niekoľko otázok a odpovedí na záver

1. Je vojnový cintorín v Ladomirovej ruský?
Nie je. Vojnový cintorín v Ladomirovej je vojnový cintorín z prvej svetovej vojny. Sú na ňom pochovaní vojaci rakúsko-uhorskej aj ruskej armády.
2. Vieme určiť pomer vojakov rakúsko-uhorskej a ruskej armády, ktorí sú na cintoríne pochovaní?
Nie nevieme a pravdepodobne ani nebudeme vedieť. Na cintoríne sú pochované tri druhy obetí. Obete cholery (prípadne iných infekčných chorôb) z roku 1914. Obete bojov najmä z prelomu januára a februára 1915. Tretiu skupinu tvoria vojaci, ktorí zahynuli v ruskej vojenskej nemocnici.
Určovať presný pomer pochovaných vojakov môže byť vedeckou výzvou, ale nič to nemení na fakte, že cintorín je spoločným pietnym miestom pre vojakov oboch bojujúcich armád.
3. Je potrebné niečo dodať na záver?
Je. Už sme to písali, ale je potrebné to zopakovať. Na vojnových cintorínoch z prvej svetovej vojny sú spoločne pochovaní vojaci kedysi znepriatelených armád. S touto ideou ich rakúsko-uhorská armáda budovala ešte v čase, keď prebiehal vojnový konflikt. Vojak, ktorí na bojisku zahynul už nemal byť nepriateľom a mala mu byť vzdaná rovnaká úcta ako vojakom vlastnej armády. Je dôležité túto myšlienku ctiť a nadväzovať na ňu. Napríklad aj formou výskumu, ktorý sme Vám prezentovali v predchádzajúcich riadkoch.

 

Pramene:

Drobňák, M. – Korba, M. – Turik, R.: Mementá prvej svetovej vojny (diel III). Humenné, 2010, ISBN: 978-80-790617-0-8
Slepcov, I.: Vojnové cintoríny z prvej svetovej vojny na východnom Slovensku. In: Prvá svetová vojna : pozabudnuté cintoríny, Svidník
Vojenský historický archív Bratislava:
Fond Vojnové hroby a cintoríny – zložka cintorína Ladomirová (šk. 58)
Fond Vojnové hroby a cintoríny – Evidenčné knihy
Fond Zemské vojenské veliteľstvo (šk. 164)

Matriky padlých vojakov rakúsko-uhorkskej armády

Zoznamy strát vojakov ruskej armády

Foto: súkromná zbierka KVH Beskydy, KPÚ Prešov, VHÚ Bratislava

Autor: Martin Drobňák

Za pomoc s prípravou podkladov pre článok ďakujem mojim kolegom, s ktorými dlhodobo hľadame mená padlých vojakov a venujeme sa histórii vojnových cintorínov. Menovite: Radoslav Turik, Viktor Szabó, János Roszafi, Tamás Pinter, Radim Kapavík. Ďakujem tiež Vladimírovi Gondášovi za upozornenie na článok v dobovej tlači a za poskytnutie prekladu článku. 

Prihlásenie