Boje prvej svetovej vojny na severovýchodnom Slovensku

1914 PREDZVESŤ APOKALYPSY V KARPATOCH

Rakúsko-uhorské vojská mali podľa predvojnových plánov sedem týždňov čeliť prevahe ruských vojsk, kým Nemecko neporazí Francúzsko a nepresunie na východný front svoje hlavné sily. Nemecký spojenec však nedokázal splniť svoje záväzky a v novembri 1914 armáda Habsburskej monarchie už štyri mesiace zadržiavala tlak početnejších ruských vojsk. Sľúbené nemecké posily zo západného frontu stále neprichádzali. Rakúsko-uhorské vojská napriek tomu pomohli zastaviť rozhodujúcu ruskú ofenzívu pred vtedajšími nemeckými hranicami a stabilizovať front na sever od horného toku rieky Visla. Na juh od Visly však ruské jednotky ďalej útočili na Krakov a cez priesmyky na súčasných slovensko-poľských hraniciach prenikali na druhú stranu Karpát. Na prelome novembra a decembra 1914 sa im nakrátko podarilo obsadiť mestá Snina, Medzilaborce, Humenné, Svidník, Stropkov a Bardejov. Zakrátko však boli vytlačené rakúsko-uhorským protiútokom späť na severnú stranu Karpát. Išlo o súčasť Lapanowsko–Limanowskej operácie, ktorá rakúsko-uhorským vojskám priniesla kľúčové strategické víťazstvo. Vďaka nemu bola ruská ofenzíva v decembri 1914 zastavená aj na juh od horného toku Visly a v Karpatoch na línii súčasných slovensko-poľských hraníc. Došlo k stabilizácii východného frontu, ktorý po prvýkrát ustrnul v statickej zákopovej vojne.
V jeseni 1914 bol tento úsek Karpatského frontu iba vedľajším bojiskom, ale od začiatku roku 1915 jeho strategický význam dramaticky stúpol.
Tieto niekoľkotýždňové boje boli iba predzvesťou blížiacej sa niekoľkomesačnej apokalypsy. Ruské velenie v tomto priestore uskutočnilo dve generálne ofenzívy (január/február a marec/apríl 1915), ktorých cieľom bol prienik cez Karpaty do vnútrozemia Rakúsko-Uhorska a jeho vyradenie z vojny.

1915 KRVAVÉ KARPATY

V priebehu januára 1915 rakúsko-uhorské velenie sústreďovalo zálohy a vojenský materiál na dnešnom severovýchodnom Slovensku s cieľom začať ofenzívu, ktorá by deblokovala obkľúčený fortifikačný komplex Przemysl v Haliči. Rovnako postupovalo aj ruské velenie, ktoré plánovalo masívnu ofenzívu do vnútrozemia habsburskej monarchie. Ako prvé prešli 23. januára 1915 do útoku rakúsko-uhorské vojská, ktoré sa pokúšali v ťažkých bojoch a za zložitých klimatických podmienok karpatskej zimy prelomiť ruskú obranu. Nezaznamenali však úspech a už 27. januára 1915 museli čeliť ruskej ofenzíve. Ruské vojská prekonali rakúsko-uhorskú obranu a prenikli na južnú stranu Karpát. Po bojoch na začiatku februára 1915 sa ruská ofenzíva vyčerpala a došlo k stabilizácii frontu. Dňa 20. marca 1915 začali ruské vojská novú generálnu ofenzívu na Karpatskom fronte. Ruské velenie sústredilo na území dnešného severovýchodného Slovenska všetky strategické zálohy a začalo rozhodujúci útok. Na prelome marca a apríla 1915 sa severovýchodné Slovensko stalo dejiskom jednej z najvýznamnejších operácií prvej svetovej vojny. Do európskej vojenskej histórie vstúpili tieto boje ako „Veľkonočná bitka v Karpatoch" a ruská vojenská historiografia ich označuje za „Tretiu karpatskú bitku".
Rozhodujúci pokus ruských vojsk o prelomenie Karpatského frontu zlyhal, v dôsledku čoho došlo k celkovej zmene strategickej situácie. Rakúsko-uhorská armáda vydržala kľúčovú zaťažkávaciu skúšku a vytvorila podmienky pre sústredenie nemeckých záloh presunutých zo Západného frontu, ktoré na začiatku mája 1915 prešli do úspešnej ofenzívy na poľskej strane Karpát pri meste Gorlice. Ruská armáda musela urýchlene ustúpiť. V máji 1915 sa bojové operácie vzdialili od územia dnešnej Slovenskej republiky a v priebehu vojny sa už nevrátili.
Bojové operácie na území dnešného Slovenska si vyžiadali životy viac ako 50 000 vojakov rakúsko-uhorskej, ruskej a nemeckej armády. Ďalších približne 250 000 vojakov bolo na našom území ranených alebo zajatých. Do dnešných dní viditeľným pozostatkom vojnových udalostí na našom území je komplex vojensko-historických pamiatok na východnom Slovensku. Najobsiahlejšiu časť tohto komplexu tvoria vojnové cintoríny.

Mgr. Martin Drobňák